Caute! Dlhsiu dobu sa nic nedialo. Avsak iste veci sa deju, len sa zatial nedaju moc nafotit, tak aspon zvonku. Ela sa drzi skvele, dnes bola na vychadzke s Vladom a Evkou na snezniciach. Ja som si zatial skusil lyze prvy krat tuto sezonu. Vsade naokolo sa vravi, ze to bude velmi silna zima. Neviem odkial tie informacie beru, ale sem snou! Nachystani sme, dkonca pribudne posila a budeme na to traja. Nesmierne sa tesime, velka vyzva, velke plany... Myslim ze sme na zimu dobre pripraveni, posudte z fotiek. Aj ked, da sa vobec na vela snehu pripravit? :-)
Sunday, November 28, 2010
Wednesday, October 27, 2010
Gambier/ Anvil island
Asi posledny pekny vikend na dlhsiu dobu a nam sa podarilo nahovorit rodicov na kajak. Dva velke uspechy v inak nestatne prebiehajucom vikende. Rybacka opat nula bodov, aj ked ryby sme videli vyskakovat kusok od kempoviska. To bolo asi 12km vzdialene od auta zaparkovaneho vo Whitecliff park. Skoda ze miesto, kde sme spali, sa nachadzalo v parku- Halkett bay park. Ohne boli zakazane. Mne sa aspon podarilo zapalit varic, z ktoreho unikal (striekal) benzin popod tesnenie na flaske. Horelo vsetko, odniesli to "iba" moje okuliare. Noc bola celkom rusna, vdaka obyvatelom ostrova. Isto ich prilakala vona jedla a ich vrcave zvuky nas vylakali natolko, ze ma donutili vyliezt zo stanu a urobit poriadok. Rakunov mame radi a tak som ich zahnal iba opodial, aby nas cez noc nerusili. To sa samozrejme nestalo, vseliake zvuky nas budili celu noc a rano zanechane otlacky na stole nam to iba potvrdili. Rano sme sa rozdelili. Rodicia vyrazili domov a my sme sli oboplavat Anvil ostrov. Bola z toho celkom pekna tura 38km a do Whitecliff sme prichadzali uz za tmy. Cestou som sa osviezil kratkym kupanim v oceane. Neusedel som na kajkaku, ked Ela nastupovala a zosuchol som sa do prijemnej vody. Fotaku to prijemne nebolo. Pekne sa s nami rozlucil. Posudte sami:
Monday, September 27, 2010
Pitt river, Widgeon
Nie ze by sa nic nedialo. V poslednom case sa deju 2 veci. V Elenkinom brusku veci velkolepe a vonku pomerne vytrvalo prsi. Prsi tak vela, ze keby mi ktosi povedal, ze vidi vonku na ulici kajakara, tak mu hned uverim. My sme vsak vyuzili jediny pekny den v tyzdni a vyrazili proti prudu rieky Pitt river smer Wigeon creek. Nepodarilo sa nam vsak nalodit z miesta nedalekeho, skor dalekeho. Nakoniec 36km (blaaazni) a dojazd asi 1h po tme. Bez celoviek samozrejme. Rieka pomerne prazdna, stretli sme zopar clnov este za svetla. Situaciu nam komplikovali prudy, ktore tu vznikaju posobenim prilivu a odlivu. Nakoniec sme trafili padlovanie proti prudu tam aj spat. Pri nakladani clnu na strechu na nas zacali padat prve kvapky ohlasovanej burky, cestou domov na dialnici opat idealne podmienky na kajak.
zopar fotiek tuna :
zdar
Recently, two things have been happening. Great things in Elena’s tummy, and the other - it is raining outside steadily. It rains so much that if someone told me of seeing the kayak out on the street, I would believe him. We have made use of only one nice day of the week and headed upstream direction Wigeon Pitt river creek. However, we failed to embark on a nearby site, and ended up paddling rather far, 36 km and finished about 1 hour after dark. Without any head lights of course. River was quite empty, we met only few boats. Situation complicated currents that are created by tides. And we just got it wrong, paddled against the current both upstream and downstream. When lifting the boat onto the roof of our track, first drops of the announced storm began to fall.
zopar fotiek tuna :
zdar
Recently, two things have been happening. Great things in Elena’s tummy, and the other - it is raining outside steadily. It rains so much that if someone told me of seeing the kayak out on the street, I would believe him. We have made use of only one nice day of the week and headed upstream direction Wigeon Pitt river creek. However, we failed to embark on a nearby site, and ended up paddling rather far, 36 km and finished about 1 hour after dark. Without any head lights of course. River was quite empty, we met only few boats. Situation complicated currents that are created by tides. And we just got it wrong, paddled against the current both upstream and downstream. When lifting the boat onto the roof of our track, first drops of the announced storm began to fall.
Monday, September 13, 2010
Chilko Lake/ Hunlen falls
2 a pol tyzdna volna. Co snim? Vybrali sme si Chilko lake, 65km dlhe jazero, nachadzajuce sa asi 400km na sever od Vancouver. Plan bol vyrazit z Nemiah valley, ktore sa nachadza asi v tretine. Odtial na kajaku prejst na J koniec, vyliezt cestou na 2 kopce a pozriet sa k jazeru Dorothy lake. Dokopy 10dni. Sami sme nevedeli, ci sa nam veci pomestia, lano sme zial nevzali a tak sme museli pomenit vystupove kopce. Chodniky boli vo velmi zlom stave, ak vobec nejake boli. Pedieranie sa hustinou a sledovanie medvedich hovien bolo na dennom poriadku. Nie vsak na vode. Tam sme sa viac vybali na vlnach. Niekedy mi to prislo, ze sme na mori a nie na jazere. Vietor s ladovcov sa dokaze na velkej ploche pekne rozbehnut. Obavy z delenej stravy s medvedmi sa nakoniec nepotvrdili, vsetko sme zjedli my. Hovori sa, ze tu clovek stretne velmi malo ludi. My sme pocas 9 dni nestretli nikoho, akurat 1 cln na druhej strane jazera.
Po navrate k autu a doplneni energie, sme sa presunuli na S koniec jazera, kde uz na nas cakali medvede.
Druha cast vyletu sa sustredila na pozorovanie tychto tvorov. Lososy akurat zacinali tiahnut hore prudom v tychto oblastiach. Vidiet medveda lovit ryby mi dokazuje, aky som zatial slaby rybar :-) Vyslap k Hunlen Falls a Panorama ridge trail bol aspon pre mna trochu natiahnuty. Vela km s krasnou prirodou ale bez vyznamnejsieho ciela.
Po 18tich dnoch bolo velmi tazke sa vratit do civilizacie a nechapavo sme sa pozerali na ludi na dialnici, kam sa tak ponahlaju. Mozno tam, kde sme boli my?
T.
2 and 1/2 weeks...what to do with them? We chose Chilko lake, 65 km long lake, about 400km north from Vancouver. Apparently the the largest high elevation fresh water lake in North Amerika. The plan is to start from Nemiah Valley, at about one third of the lake. From there kayak to the south end, on the way climb two mountains and hike the trail up to Dorothy lake. 10 days all together. We had no idea if we can pack stuf for this long into our kayaks. Unfortunately we didn't take rope (space), so we had to change our planned climbs as we saw the mountains. The trails were pretty bad, or usually there were no trails. We buswacked most of the time, or when we were lucky, we walked animal trails (usually bear and moose, as was clear from the scats). On the water the story was different, we tried to avoid the waves and wind, sometimes it felt like on the ocean, not on the lake. The wind from the glaciers got a lot of speed on the large lake. We read that mornings are relatively calm and then the wind picks up in the afternoon. Well there were days when it was kind of ok at 7.30 and at 9 we had to turn back and look for the campsite as the waves were scary high.
We were quite afraid of bears eating our food and having to end our trip early so we tried to store it high, which was not always possible, luckily bears kept away from our food. People say that you meet very few people and boats in this area.
We haven't met anybody, only saw one boat on the other side of the lake.
After the return to the car and eating lots of food, we drove to the north end of the lake where the bears were already waiting for us (on our big trip we only saw 4, as they just started to congregate at the mouth of the Chilko river at the south end to feed on salmon). The second part of our trip was all about bears. The lake and the river were full of sockeye. We ended up with the hike to Hunlen Falls and hiked the Panorama ridge trail. Many kilometers without an ultimate goal, but beautiful surroundings, lakes, and again-more animals and their signs than people.
After 18 days it was quite hard to come back to civilization and we were just staring at the hurrying people on the highway.
Po navrate k autu a doplneni energie, sme sa presunuli na S koniec jazera, kde uz na nas cakali medvede.
Druha cast vyletu sa sustredila na pozorovanie tychto tvorov. Lososy akurat zacinali tiahnut hore prudom v tychto oblastiach. Vidiet medveda lovit ryby mi dokazuje, aky som zatial slaby rybar :-) Vyslap k Hunlen Falls a Panorama ridge trail bol aspon pre mna trochu natiahnuty. Vela km s krasnou prirodou ale bez vyznamnejsieho ciela.
Po 18tich dnoch bolo velmi tazke sa vratit do civilizacie a nechapavo sme sa pozerali na ludi na dialnici, kam sa tak ponahlaju. Mozno tam, kde sme boli my?
T.
2 and 1/2 weeks...what to do with them? We chose Chilko lake, 65 km long lake, about 400km north from Vancouver. Apparently the the largest high elevation fresh water lake in North Amerika. The plan is to start from Nemiah Valley, at about one third of the lake. From there kayak to the south end, on the way climb two mountains and hike the trail up to Dorothy lake. 10 days all together. We had no idea if we can pack stuf for this long into our kayaks. Unfortunately we didn't take rope (space), so we had to change our planned climbs as we saw the mountains. The trails were pretty bad, or usually there were no trails. We buswacked most of the time, or when we were lucky, we walked animal trails (usually bear and moose, as was clear from the scats). On the water the story was different, we tried to avoid the waves and wind, sometimes it felt like on the ocean, not on the lake. The wind from the glaciers got a lot of speed on the large lake. We read that mornings are relatively calm and then the wind picks up in the afternoon. Well there were days when it was kind of ok at 7.30 and at 9 we had to turn back and look for the campsite as the waves were scary high.
We were quite afraid of bears eating our food and having to end our trip early so we tried to store it high, which was not always possible, luckily bears kept away from our food. People say that you meet very few people and boats in this area.
We haven't met anybody, only saw one boat on the other side of the lake.
After the return to the car and eating lots of food, we drove to the north end of the lake where the bears were already waiting for us (on our big trip we only saw 4, as they just started to congregate at the mouth of the Chilko river at the south end to feed on salmon). The second part of our trip was all about bears. The lake and the river were full of sockeye. We ended up with the hike to Hunlen Falls and hiked the Panorama ridge trail. Many kilometers without an ultimate goal, but beautiful surroundings, lakes, and again-more animals and their signs than people.
After 18 days it was quite hard to come back to civilization and we were just staring at the hurrying people on the highway.
Monday, August 16, 2010
Desolation Sound (Lubica & Slavomir)
Krasny kontrast hor a mora, malebnych lagun, ostrovcekov a pobrezi so skalnatymi stenami, tepla a priezracne cista voda skludnena od prudkych vetrov Pacifiku. Sunshine Coste – Desolation Sound. Raj pre kajakarov.
Zbalit proviant na osem dni do maleho kajaku nie je az taky tazky oriesok, ako uhadnut, kolko pitnej vody sme schopni vziat, aby sme boli na nej nezavisli . Berieme sest jedenapollitrovych flasiek (co sa ukazalo neskor aj pri vareni cestovin v morskej slanej vode dostatocne mnozstvo na max. dva dni – pre dvoch).
Startujeme kusok od Lundu, v Okeover Inlete. Obloha modra, predpoved krasne a teplo. Sadame do kajaku so zaciatkom odlivu. Cln rychlo klze po vlnkach von z hlbokeho zalivu. Prechadzame okolo mysu von zo zalivu a z nicoho nic rozburene more s vetrom, vzdialenosti su vacsie a my sa tesime, ked nachadzame nakoniec miesto, kde mozeme bezpecne pristat. Horuce slnko a teplucka voda nam dava energiu cely den a tak najprv tahame z vody cln na bezpecne miesto, kde voda po prileve aj 4,5 m vysokom, nedociahne na nase jedine spoitko s civilizaciou. Znovu a znovu sa hadzeme do priezracnych a neuveritelne teplych vln Pacifiku, ukrytych za velkou stenou hor Vancouver Island. Tulene nas obkukuju z hladiny mora, vevericka nema konca so siskami a bombarduje nas a robi neuveritelny lomoz a vypasena myska si vyhliada nase asi nie najlepsie umyte hrnce po veceri. Orol kruziaci nad nami piska a zrejme nieco prinasa svojim malym.
Vyhlad na panoramu stihlych kopcov s ladovcami je odvsadial. Z kajaku ako aj vecer zo stanu, ktory je pre nas hlavne utocistom proti komarom a malulinkym ale stipajucim muskam.
Ani nevieme urcit, ktory zaliv, laguna ci ostrovcek nas v nasledujuce dni najviac uputal. Sceneria, ktora sa otvara vzdy nova a nova ako padlujeme, stale a vzdy udivuje. A na to sme si tu Britskej Columbiii este stale nezvykli, ze aj to doverne zname miesto nas odznovu prekvapi novou krasou predtym nepoznanou.
Zakutie ostrovcekov rozptylenych na SZ Desolation Sound, kde hladame dalsi zdroj vody aj miesto pre nasu dalsiu noc je nadchynajuce. Uplne egoisticky ho vsak znicila nenasytnost ‘vsezravcov’ a tak tam, kde nevedu ziadne cesty a tesis sa na to byt sam, len ty a priroda, akoby slahnutim prutika su vsetky tieto prekasne zakutia oznackovane clovekom. Jachty. Male, velke, noblesne, plachetnice, vsade jachty, jachty….. S pol litrom vody na dalsie dni musime absolvovat padlovanie do zalivu a hladat pitnu vodu. Pozdravy, mavanie ale snad aj trosku zavistlive pohlady z palub. Neviem odkial a kam smeruju, z USA na Aljasku ci dalej, len nam bolo trochu smutno. Preco prave Desolation Sound?
S nadejou, ze najdeme aspon uzky pramienok cerstvej pitnej vody hladame okolo pobrezia . Na mape vidiet modre linie potocikov, horuce leto, pramienky vyschli. Bystre oko lesnika telom i dusou, rozpoznaju teren a vodu mame. Je to naozaj tenucky pramienok, ledva viditelny ako vteka do mora.
Dalsia noc, sme zase sami. Hviezdy a ziara zo vzdialenj burky nad horami, sumenie prilivu. Mocne zvuky do noci sprvoti hrozive, teraz uz priatelske. Su to nasi kamarati tulene. Slnia sa cez den na skalach, tulenie mamy a ich mladatka. Ked prekrocime pripustnu hranicu, zosmyknu sa v okamihu do mora, najprv mama, potom maly tulencek. V podvecer plieskaju chvostom o hladinu mora az sa vsetko ozyva medzi utesmi vystupujucich z mora. Nas hacik na udici zostava prazdny a vidime preco. Na chytanie ryb je tu vela inych hladnych krkov.
Stretavame dvojice delfinov. Su dalej od nas a nas prvy dojem bol, kosatky. Nie, su to delfiny. Z rozhojdaneho kajaku a v tych kratkych intervaloch ako sa ladne prehupuju ponad hladinu vody sa nam nedari zaostrit a dostat ich do objektivu. Zastavujeme, priliv nas unasa nasim smerom a pozorujeme ich. Zda sa, ze v paroch putuju prave teraz cez tieto vody.
Este v prvy den sme stretli randzera na motorovom clne a upozornoval na sucha a nebezpecenstvo zakladania ohnov. Pri poslednom nasom taboreni sme nasli dymiace ohnisko. Slavko zalial tlejuce uhliky vodou. Na nas uzas rano nasiel tlejucu travu a korienky, ktore uz prehoreli popod kamene okolo ohniska a dutnanie smerovalo k lesu, ktoreho suche vetvicky a trava boli od neho uz snad len na par centimetrov. V tychto suchach ohen presiel akoby pod zemou, ziveny suchymi korienkami. Zda sa, ze sme predisli dalsiemu poziaru. Nedaleko v Lillooet uz jeden podobny par dni vycina a dym z neho zahalil na dva dni aj Vancouver.
V posledny den nam nase grafy prilivov a odlivov pomahaju vyuzit ich silu a v hlbokom zalive sa hlavne v zuzenych miestach doslova nesieme na zblnkotajuchich vlnkach.
Posledna noc, uz na pevnine, pred vstupom na ferry nas prekvapuje kvapkami dazda na nasom stane. Ohen z ohniska uz nema sancu. Dovidenia Desolation Sound.
Zbalit proviant na osem dni do maleho kajaku nie je az taky tazky oriesok, ako uhadnut, kolko pitnej vody sme schopni vziat, aby sme boli na nej nezavisli . Berieme sest jedenapollitrovych flasiek (co sa ukazalo neskor aj pri vareni cestovin v morskej slanej vode dostatocne mnozstvo na max. dva dni – pre dvoch).
Startujeme kusok od Lundu, v Okeover Inlete. Obloha modra, predpoved krasne a teplo. Sadame do kajaku so zaciatkom odlivu. Cln rychlo klze po vlnkach von z hlbokeho zalivu. Prechadzame okolo mysu von zo zalivu a z nicoho nic rozburene more s vetrom, vzdialenosti su vacsie a my sa tesime, ked nachadzame nakoniec miesto, kde mozeme bezpecne pristat. Horuce slnko a teplucka voda nam dava energiu cely den a tak najprv tahame z vody cln na bezpecne miesto, kde voda po prileve aj 4,5 m vysokom, nedociahne na nase jedine spoitko s civilizaciou. Znovu a znovu sa hadzeme do priezracnych a neuveritelne teplych vln Pacifiku, ukrytych za velkou stenou hor Vancouver Island. Tulene nas obkukuju z hladiny mora, vevericka nema konca so siskami a bombarduje nas a robi neuveritelny lomoz a vypasena myska si vyhliada nase asi nie najlepsie umyte hrnce po veceri. Orol kruziaci nad nami piska a zrejme nieco prinasa svojim malym.
Vyhlad na panoramu stihlych kopcov s ladovcami je odvsadial. Z kajaku ako aj vecer zo stanu, ktory je pre nas hlavne utocistom proti komarom a malulinkym ale stipajucim muskam.
Ani nevieme urcit, ktory zaliv, laguna ci ostrovcek nas v nasledujuce dni najviac uputal. Sceneria, ktora sa otvara vzdy nova a nova ako padlujeme, stale a vzdy udivuje. A na to sme si tu Britskej Columbiii este stale nezvykli, ze aj to doverne zname miesto nas odznovu prekvapi novou krasou predtym nepoznanou.
Zakutie ostrovcekov rozptylenych na SZ Desolation Sound, kde hladame dalsi zdroj vody aj miesto pre nasu dalsiu noc je nadchynajuce. Uplne egoisticky ho vsak znicila nenasytnost ‘vsezravcov’ a tak tam, kde nevedu ziadne cesty a tesis sa na to byt sam, len ty a priroda, akoby slahnutim prutika su vsetky tieto prekasne zakutia oznackovane clovekom. Jachty. Male, velke, noblesne, plachetnice, vsade jachty, jachty….. S pol litrom vody na dalsie dni musime absolvovat padlovanie do zalivu a hladat pitnu vodu. Pozdravy, mavanie ale snad aj trosku zavistlive pohlady z palub. Neviem odkial a kam smeruju, z USA na Aljasku ci dalej, len nam bolo trochu smutno. Preco prave Desolation Sound?
S nadejou, ze najdeme aspon uzky pramienok cerstvej pitnej vody hladame okolo pobrezia . Na mape vidiet modre linie potocikov, horuce leto, pramienky vyschli. Bystre oko lesnika telom i dusou, rozpoznaju teren a vodu mame. Je to naozaj tenucky pramienok, ledva viditelny ako vteka do mora.
Dalsia noc, sme zase sami. Hviezdy a ziara zo vzdialenj burky nad horami, sumenie prilivu. Mocne zvuky do noci sprvoti hrozive, teraz uz priatelske. Su to nasi kamarati tulene. Slnia sa cez den na skalach, tulenie mamy a ich mladatka. Ked prekrocime pripustnu hranicu, zosmyknu sa v okamihu do mora, najprv mama, potom maly tulencek. V podvecer plieskaju chvostom o hladinu mora az sa vsetko ozyva medzi utesmi vystupujucich z mora. Nas hacik na udici zostava prazdny a vidime preco. Na chytanie ryb je tu vela inych hladnych krkov.
Stretavame dvojice delfinov. Su dalej od nas a nas prvy dojem bol, kosatky. Nie, su to delfiny. Z rozhojdaneho kajaku a v tych kratkych intervaloch ako sa ladne prehupuju ponad hladinu vody sa nam nedari zaostrit a dostat ich do objektivu. Zastavujeme, priliv nas unasa nasim smerom a pozorujeme ich. Zda sa, ze v paroch putuju prave teraz cez tieto vody.
Este v prvy den sme stretli randzera na motorovom clne a upozornoval na sucha a nebezpecenstvo zakladania ohnov. Pri poslednom nasom taboreni sme nasli dymiace ohnisko. Slavko zalial tlejuce uhliky vodou. Na nas uzas rano nasiel tlejucu travu a korienky, ktore uz prehoreli popod kamene okolo ohniska a dutnanie smerovalo k lesu, ktoreho suche vetvicky a trava boli od neho uz snad len na par centimetrov. V tychto suchach ohen presiel akoby pod zemou, ziveny suchymi korienkami. Zda sa, ze sme predisli dalsiemu poziaru. Nedaleko v Lillooet uz jeden podobny par dni vycina a dym z neho zahalil na dva dni aj Vancouver.
V posledny den nam nase grafy prilivov a odlivov pomahaju vyuzit ich silu a v hlbokom zalive sa hlavne v zuzenych miestach doslova nesieme na zblnkotajuchich vlnkach.
Posledna noc, uz na pevnine, pred vstupom na ferry nas prekvapuje kvapkami dazda na nasom stane. Ohen z ohniska uz nema sancu. Dovidenia Desolation Sound.
Tuesday, August 10, 2010
Seals of Deep Cove
Tak som si povedala ze by som tiez mala raz trosku prispiet do naseho blogu.....
Cez vikend sa nic nekonalo, lebo sme celu sobotu a potom aj nedelu cakali kym prestane prsat. A ono neprestalo.... az v nedelu vecer. Narychlo sme zobrali nas novy kajak, ktory zatial vyskusali len rodicia, a utekali sme do Deep Cove, este ze byvame tak blizko k oceanu. Plan bol len konecne sediet v nasej novej lodi a skusit ako sa v nej padluje. Deep cove nas uplne prekvapilo, za 30 minut sme sa dostali uplne mimo ludi, "tam kde si medvede rozpravaju". Privitali nas tulene ktore odpocivali na dreve. Boli tam dvaja sami a dvaja s malickymi, dokopy 6, jedno male bolo nalepene na mame a cucalo mliecko. Zdalo sa ze boli zvyknuti na obcasnych kajakarov tak sme sa mohli do syta vynadivat, odplasili ich az velke vlny z clna. Fotky samozrejme nie su, preco by sme brali fotak do takeho mizerneho dna, na hodinku padlovania a ani nie prec z mesta?
So I thought I should contribute to our blog eventually.....
We didn't go anywhere on the weekend and we spend the whole Saturday and then Sunday as well waiting till it stops raining. Eventually on Sunday evening...We took our new kayak to Deep Cove, good thing we live so close to the ocean. The plan was to try our new boat, which was away on a trip with our parents last week. Deep Cove surprised us, in 30 minutes we were away from people, "where the bears tell fairytails". Only the seals welcomed us on a piece of floating wood. There were 6 of them , 2 were babies. One of the babies was on the mom, drinking her milk. It seemed that they are used to occasional kayakers and so we could stare for a while, untill waves from a boat scared them away. Of course we don't have any pictures, why would we even take the camera to a miserable day, just for an hour and not even away from the city?
Cez vikend sa nic nekonalo, lebo sme celu sobotu a potom aj nedelu cakali kym prestane prsat. A ono neprestalo.... az v nedelu vecer. Narychlo sme zobrali nas novy kajak, ktory zatial vyskusali len rodicia, a utekali sme do Deep Cove, este ze byvame tak blizko k oceanu. Plan bol len konecne sediet v nasej novej lodi a skusit ako sa v nej padluje. Deep cove nas uplne prekvapilo, za 30 minut sme sa dostali uplne mimo ludi, "tam kde si medvede rozpravaju". Privitali nas tulene ktore odpocivali na dreve. Boli tam dvaja sami a dvaja s malickymi, dokopy 6, jedno male bolo nalepene na mame a cucalo mliecko. Zdalo sa ze boli zvyknuti na obcasnych kajakarov tak sme sa mohli do syta vynadivat, odplasili ich az velke vlny z clna. Fotky samozrejme nie su, preco by sme brali fotak do takeho mizerneho dna, na hodinku padlovania a ani nie prec z mesta?
So I thought I should contribute to our blog eventually.....
We didn't go anywhere on the weekend and we spend the whole Saturday and then Sunday as well waiting till it stops raining. Eventually on Sunday evening...We took our new kayak to Deep Cove, good thing we live so close to the ocean. The plan was to try our new boat, which was away on a trip with our parents last week. Deep Cove surprised us, in 30 minutes we were away from people, "where the bears tell fairytails". Only the seals welcomed us on a piece of floating wood. There were 6 of them , 2 were babies. One of the babies was on the mom, drinking her milk. It seemed that they are used to occasional kayakers and so we could stare for a while, untill waves from a boat scared them away. Of course we don't have any pictures, why would we even take the camera to a miserable day, just for an hour and not even away from the city?
Wednesday, August 4, 2010
Stave lake
Stave lake, asi 80km od Vancouver.
3 dni volna a dalsie jazero na objavovanie. Po opusteni jeho "civilizovanejsej" casti sme sa ocitli sami a po 12km veslovania (2.5h trapenia:) sme sa ocitli v osamotenej campsite. Nestihli sme vsak uz prist do tej ktora bola vyznacena na mape (glacier bay camp), koli neskorej hodine, ale vobec nam to nevadilo. Nakoniec sme si ani neboli isti, ci vobec nejaka dalej je. Na druhy den sme zistili ze bola a stretli sme v nej "kolegov" poliakov a prijemne pokecali. Pokracovali sme dalej smer koniec a pozerali zakutia. Zaroven sme mali trochu obavy z cesty spat, ktora sa mala odohravat proti vetru a tym padom aj vlnam. Nakoniec sa pocasie umudrilo a my sme si dali vecerny kupel. Treti den kratka okruzna jazda a spat domov. Privitali nas motorove clny pohybujuce sa vyhradne v prvej tretine jazera (nastastie). Cista a krasna priroda oddelena pomyselnou hranicou od zhyckaneho sveta lenivosti :)
3 dni volna a dalsie jazero na objavovanie. Po opusteni jeho "civilizovanejsej" casti sme sa ocitli sami a po 12km veslovania (2.5h trapenia:) sme sa ocitli v osamotenej campsite. Nestihli sme vsak uz prist do tej ktora bola vyznacena na mape (glacier bay camp), koli neskorej hodine, ale vobec nam to nevadilo. Nakoniec sme si ani neboli isti, ci vobec nejaka dalej je. Na druhy den sme zistili ze bola a stretli sme v nej "kolegov" poliakov a prijemne pokecali. Pokracovali sme dalej smer koniec a pozerali zakutia. Zaroven sme mali trochu obavy z cesty spat, ktora sa mala odohravat proti vetru a tym padom aj vlnam. Nakoniec sa pocasie umudrilo a my sme si dali vecerny kupel. Treti den kratka okruzna jazda a spat domov. Privitali nas motorove clny pohybujuce sa vyhradne v prvej tretine jazera (nastastie). Cista a krasna priroda oddelena pomyselnou hranicou od zhyckaneho sveta lenivosti :)
Evergreen Envy
Novy kajak!
Tak bolo rozhodnute. Kajakovanie nas celkom chytilo, naplanovane su vylety asi tak na dva roky a my sme potrebovali nieco, co bude trochu bezpecnesie/ lahsie/ stabilnejsie atd... proste na ocean. A tak som sa v piatok skoro rano vybral so Slavom vyzdvihnut kajak do MEC vo Victoria na Vancouver Island. Vznikol z toho takyto zaujimvavy trip:
Tak bolo rozhodnute. Kajakovanie nas celkom chytilo, naplanovane su vylety asi tak na dva roky a my sme potrebovali nieco, co bude trochu bezpecnesie/ lahsie/ stabilnejsie atd... proste na ocean. A tak som sa v piatok skoro rano vybral so Slavom vyzdvihnut kajak do MEC vo Victoria na Vancouver Island. Vznikol z toho takyto zaujimvavy trip:
Thursday, July 29, 2010
Gold bridge adventure
Posledny vikend sme opat vyrazili ako inak na kajak. Tentokrat do mnou (aj ostatnymi) oblubenej oblasti, leziacej medzi jazerami a horami asi 80km na SZ od Pemberton. V zostave Ja, Ela, Slavo a Lubka sme vyrazili na trojdnove dobrodruzstvo. Plan bol vyrazit okruznou jazdou cez priesmyk Mission pass, aj s bicyklami. Zaistit to mali rodicia z auta. Vyslap bol vyzivny, prevysenie asi 700m a teplota vzduchu 34 stupnov. Vecer sme dorazili do dedinky Gold bridge pri jazero Gunn lake. Trochu sme boli sklamani mnozstvom chatiek pri nom a aj par ludmi v kempe. Druhy den sme sa velmi rychlo premiestnili na Downtown lake nachadajuce sa kusok za dedinou, dlhom asi 30km. Po pociatocnej nervozite, ze bude malo veslovania sme nakoniec nasli vhodne miesto na nalodenie sa. Jazero totiz konci priehradou (zrejme elektraren) a brehy su hlavne ku jeho koncu velmi strme. Napokon z toho bolo 18km veslovania, ktore sme si rozdelili s rodicmi v pomere 1:3. Pricom ja s Elou samozrejme viac. Doprevadzani stredne silnym vetrom sme sa prebojovali az k ustiu rieky, kde sme nasli nadherne miesto na prenocovanie. Nikde ani zivacika, zial ani medveda. Iba stopy. Druhy den opat veslovanie spat, prestriedanie a hura domov. Vlastne sme sa este stavili na medvedov pri Whistleri. Fotky ma Slavo, skusim co najskor pridat.
hoj...
hoj...
Wednesday, July 28, 2010
Chehalis lake
Dalsi slnecny vikend pred nami a tak sme sa rozhodli ist prebadat oblast nedaleko Vancouvru (cca 200km :) kde sa pred 3 rokmi zosunula cast kopca do jazera a znicila cast pobrezia. Ku jazeru Chehalis lake, dlhemu asi 12km viedla 30km prasna cesta vo velmi dobrom stave, takze moje jazdecke schopnosti zostali nedocenene. Zato vsak spolujazdci to ocenili. Noc sme stravili v taborisku asi v 2/3 dlzky jazera, kusok od zosuvu, nadherne miesto ktore trochu kazili miestny rednecks- burani, ktori pustali hudbu, nastastie nie dlho. V nedelu sme sa snazili trochu pobicyklovat, co nam vsak moc nevyslo, pretoze sme viac casu stravili tlacenim a prenasanim. Nabuduce sa sem urcite vyberieme z druhej strany, kam chodi menej ludi, pretoze cesta je v horsom stave :-D
Wednesday, July 14, 2010
Kayak po praci...
Dnes sme si "vybehli" na kajak po praci. Vdaka Elenkinym rodicom, ktori nam spravili odvoz (chladic na toyotku bude hotovy zajtra:) sme o siedmej podvecer vyrazili z Horseshoe bay- Whitecliff park a vydali sa smer Lighthouse. Zaspominali sme aj na mojich rodicov, ktori tu pred rokom obdivovali tieto konciny.
Tuesday, July 13, 2010
Udrzba Toyoty
Dnes som sa pustil do vymeny/prerabky chladica. Chudak, zacal sa rozpadavat. V piatok by mal byt namontovany spat. Uvidime, ako ho odbornici opravia. Kedze som nemal moc navyber, ako ho vziat so sebou a mal som na bike aj chut, dopadlo to takto :-)
 |
| A takto som siel domov... |
Monday, July 12, 2010
Blanca peak
Ahojte! V sobotu sme sa vybrali smer Squamish valley na taku lahku turu. Pocasie sa vydarilo a vyhlady este viac. Nakoniec bol ciel naseho vyletu dalej nez sme mysleli, tak sme chodzu po snehu vzdali predcasne. Napriek tomu sme sa stihli kraasne do cervena opalit a aj riadne vysmednut. Snehu stale dost. Nechcete ist so mnou niekto na lyze??? t
Monday, April 12, 2010
Black Tusk
TOMAS: Ahojte!
Na tento vikend sme si naplanovali Cypress peak cez Roe creek road. Tesime sa na nocovanie v divocine a lyzovanie v nedotknutom snehu. Na moje velke prekvapenie sa za jednou zo zakrut zacina objavovat pickup. Potom druhy, treti, desiaty. Pri tridsiatom som prestal pocitat. Odhadli sme to tak na 50 aut z ktorych kazde malo minimalne jeden skuter. No super, vidina divociny sa meni na nocnu moru a my ustupujeme smer plan B. Vidavame sa ku Garibaldi lake s chutou na nejaky prasan. Za posledne 3 tyzdne tu celkom pekne nasnezilo a tak sme boli plni ocakavani. Vystup na Taylor meadovs 8km nam zobral 2.5h a po chvili obcerstvenia sme vyrazili smer Panorama ridge. Od jeho vrcholu nas odhovoril silny vietor a nutnost zhadzovat a nahadzovat pasy. 1800 vyskovych mi tiez nerobilo dobre a uz som sa tesil do spacaku. Ale najskor zjazd, kde sme si presli cez zaujimave druhy snehu. Na chatke sme boli sami, celkom ma to prekvapilo v takyto pekny vikend. Na druhy den sme si naplanovali vystup na Black Tusk 2319m a jeho pripadne zlyzovanie. Moc informacii zo zimnych vystupov nan som nenasiel a tak som si dovolil taketo smele uvahy. Realita vsak bola ina a bol som vdacny aj za tych 6 oblukov a jeden opatrny miniskok priamo z vrcholu. Dalej nasledoval zlab so sklonom 45-50stupnov s jednym este strmsim miestom. Z neho sa bolo treba este odpojit do druheho zlabu trochu miernejsieho. Cele to bolo 1.5- 5m siroke tak sme si vychutnali obe cesty po svojich zvierajuc pevne cepin/ palicky. Lyzovanie z popod steny bolo paradne po stvrdnutom snehu sprevadzane cely den sa usmievajucim slnkom a nekonecnymi vyhladmi.
Viken v super partii a dobrom pocasi sa podpise na peknych fotkach :-)
Na tento vikend sme si naplanovali Cypress peak cez Roe creek road. Tesime sa na nocovanie v divocine a lyzovanie v nedotknutom snehu. Na moje velke prekvapenie sa za jednou zo zakrut zacina objavovat pickup. Potom druhy, treti, desiaty. Pri tridsiatom som prestal pocitat. Odhadli sme to tak na 50 aut z ktorych kazde malo minimalne jeden skuter. No super, vidina divociny sa meni na nocnu moru a my ustupujeme smer plan B. Vidavame sa ku Garibaldi lake s chutou na nejaky prasan. Za posledne 3 tyzdne tu celkom pekne nasnezilo a tak sme boli plni ocakavani. Vystup na Taylor meadovs 8km nam zobral 2.5h a po chvili obcerstvenia sme vyrazili smer Panorama ridge. Od jeho vrcholu nas odhovoril silny vietor a nutnost zhadzovat a nahadzovat pasy. 1800 vyskovych mi tiez nerobilo dobre a uz som sa tesil do spacaku. Ale najskor zjazd, kde sme si presli cez zaujimave druhy snehu. Na chatke sme boli sami, celkom ma to prekvapilo v takyto pekny vikend. Na druhy den sme si naplanovali vystup na Black Tusk 2319m a jeho pripadne zlyzovanie. Moc informacii zo zimnych vystupov nan som nenasiel a tak som si dovolil taketo smele uvahy. Realita vsak bola ina a bol som vdacny aj za tych 6 oblukov a jeden opatrny miniskok priamo z vrcholu. Dalej nasledoval zlab so sklonom 45-50stupnov s jednym este strmsim miestom. Z neho sa bolo treba este odpojit do druheho zlabu trochu miernejsieho. Cele to bolo 1.5- 5m siroke tak sme si vychutnali obe cesty po svojich zvierajuc pevne cepin/ palicky. Lyzovanie z popod steny bolo paradne po stvrdnutom snehu sprevadzane cely den sa usmievajucim slnkom a nekonecnymi vyhladmi.
Viken v super partii a dobrom pocasi sa podpise na peknych fotkach :-)
Subscribe to:
Posts (Atom)