Tak normalne. Akurat sme traja, odpovedam kazdemu kto sa pyta. Chyba mi Ela ako partak na lyze ale svita na lepsie casy. V piatok sme dali Jakuba jej rodicom, 2l mlieka k tomu a hybaj na lyze. Vystihli sme krasny zapad slnka nad mestom. Prasan sa zial nekonal, stalo to vsak za to. Dnes sme sa boli pozriet do Squamish, Kubko v podstate cele 4h prespal. Z toho takmer 3h v kocari pri prechadzke. Teplota -2 stupne mu vobec nerobila problem. Vzduchu samozrejme. Zopar obrazkov z poslednych par dni je tu:
So how are "The Blackberries" ?
Nothing unusual, only now it's 3 of us, I answer everytime. I miss El as a skiing partner but better times are in sight. On Friday, we left Jakub at El's parents, 2l of milk with it, and off we go to ski. We had a beautiful sunset above the city. Unfortunately no powder day, but the trip was worth it. First skiing for Elena this season so she was stoked!
Today we went to Squamish, Jakub slept in the stroller for 4 hours. Here are few pics from the last few days.
Sunday, February 20, 2011
Taky maly projekt
Dnes sme sa s Jurajom vidali do nemenovanej oblasti (seymour;), aby sme zlyzovali jeden z mojich malych projektov. Jedna sa o asi 100m kuloar, ktoreho ustie som nikdy nenasiel, avsak pred dvoma rokmi sa nan zo spodu s Elou pozeral a slintal. Seymour je znamy svojimi skalnymi prahmi a zlozitym terenom a tak sme si to s Jurajom namierili najskor na miesto, kde som stal pred dvoma rokmi. Nasadili sme macky a zacali nakopavat smerom hore. Sklon okolo 40 stupnov a niekolko centimetrova skrupina ma trochu sklamali. Ocakaval som 45 a prasan. Slnko vsak spravilo svoje a prasan ktory sa nachadzal iba tienistych svahoch, bol tu iba spomienkou. Vrchol kuloaru bol schovany asi 20m pod samotnym vrcholom v stromoch. Lyzovanie do neho vsak nebol problem, prvy odskok a uz to slo same :) Nakoniec sme sa dorazili v nizsich polohach, kde v tieni stromov ukryval lahky sneh.
Sunday, February 6, 2011
Mt Seymour opat... a uz nikdy viac?
Mt Seymour opat... a uz nikdy viac?
Vcera som bol na "nasom" kopci tu za mestom. Len tak narychlo, 2 hodky a potom rychlo spat za zenou a synom. Doma pribalujem macky, tie na viazanie zabudam a utekam smer Seymour. Chcem sa ist pozriet do strmsieho zlabu. Vyslapat si ho, zlyzovanie vsak nechavam v mysli na inokedy, ked nebudem sam. Pri prichode na parkovisko vsak menim nazor. Okolita oblacnost a mierna hmla mi v mysli skracuju dnesny vyjazd. Planujem ist aspon na prvy Peak (prvy z troch). Pri Brockton point stretavam Skipatrol, ktori mi oznamuju, ze sa v backcountry stala nehoda. Pytam sa ci mozem pokracovat a po nejasnom suhlase som sa vydal mnou uz osuchanou trasou. Vzapati som vsak stratil kontrolu nad lyzami s pasmi, a obanoval, ze som si nepribalil macky na viazanie. Sneh pokryva ladova kora a ani lyze ani pasy mi nedavaju dostatocnu kontrolu. Vyzuvam lyze a obuvam macky. Skipatrol na mna pozera a letmy pohlad mi napoveda, ze sa nikam nechystaju, lebo macky nemaju. Hlavou mi prebehlo ze sa ich spytam, ci nepotrebuju macky pozicat. Nespravim tak s vidinou dostat sa pripadne na miesto nestastia, vidiet zachranu zraneneho na vlastne oci. To som este netusil, ze na miesto dorazim ako PRVY! Asi po 10 min pridem pod 40-45 stupnovy svah- Juzna strana mt. Seymour, ktory byva vzdy peknym ukoncenim lyzovania v tejto oblasti. Ma sice iba do 60m ale vzdy si tam rad vychutnam obluky v jeho najstrmsich pasazach. Tiez sa mi tam podarilo minuly rok padnut na tvrdom podklade, ked mi vypla lyza. Nastastie som sa zastavil.
Dnes to vsak nebude dobra lyzovacka, hovorim si a premyslam nad tym vyslapat na mackach a nasledne aj zliezt, koli ladovym podmienkam.
Natraverzujem do prava, kde je svah strmsi, aby som nakukol ci sa nieco nestalo v tejto najstrmsej casti. Vzapati pocujem ako na mna ktosi vola Tomasi, pod sem Tomasi. Zchadzam rychlo nadol do takeho minikuloaru, kde vidim Petra a druhu osobu prikrytu oblecenim. Z dialky sa pytam ci potrebuju pomoct. Vzapatim mi Petr oznamuje, ze uz je neskoro. Prebieha mi mraz po chrbte. Pytam sa komu to pomahal, ci ho stretol na svahu. On vravi ze nie, ze boli spolu. Ako sa vola? Tomas... Ktory Tomas? ...
Je mi do placu. Som nahnevany a smutny. Objimem Peta a vravim ze mi je to luto. Hovorim mu ze sa vratim naspat pre prvu pomoc. Zbieham dolu zliabkom a po chodniku utekam spat, kde som posledny raz stretol stretol Skipatrol. Oznamujem im smutnu spravu...
Zvysok uz je nepodstatny.
Odisiel clovek, ktory mal rad prirodu a ktoreho mala rada rodina a kamarati. Tomas opustil 2.5 rocneho syna a zenu.
Ja som utekal za tymi mojimi.
Pokoj v dusi.
ps: nestastie sa zrejme stalo pri vyslape asi 45 stupnovym svahom na lyziach, pasoch a pomocnych mackach uchytenych na viazani. Po zosuchnuti sa ladovym svahom asi 30m nasledoval naraz do stromu. Poranenie hlavy a hrudnika boli vazne. Niektore z tychto informacii su iba mojim odhadom z danej lokality.
Vcera som bol na "nasom" kopci tu za mestom. Len tak narychlo, 2 hodky a potom rychlo spat za zenou a synom. Doma pribalujem macky, tie na viazanie zabudam a utekam smer Seymour. Chcem sa ist pozriet do strmsieho zlabu. Vyslapat si ho, zlyzovanie vsak nechavam v mysli na inokedy, ked nebudem sam. Pri prichode na parkovisko vsak menim nazor. Okolita oblacnost a mierna hmla mi v mysli skracuju dnesny vyjazd. Planujem ist aspon na prvy Peak (prvy z troch). Pri Brockton point stretavam Skipatrol, ktori mi oznamuju, ze sa v backcountry stala nehoda. Pytam sa ci mozem pokracovat a po nejasnom suhlase som sa vydal mnou uz osuchanou trasou. Vzapati som vsak stratil kontrolu nad lyzami s pasmi, a obanoval, ze som si nepribalil macky na viazanie. Sneh pokryva ladova kora a ani lyze ani pasy mi nedavaju dostatocnu kontrolu. Vyzuvam lyze a obuvam macky. Skipatrol na mna pozera a letmy pohlad mi napoveda, ze sa nikam nechystaju, lebo macky nemaju. Hlavou mi prebehlo ze sa ich spytam, ci nepotrebuju macky pozicat. Nespravim tak s vidinou dostat sa pripadne na miesto nestastia, vidiet zachranu zraneneho na vlastne oci. To som este netusil, ze na miesto dorazim ako PRVY! Asi po 10 min pridem pod 40-45 stupnovy svah- Juzna strana mt. Seymour, ktory byva vzdy peknym ukoncenim lyzovania v tejto oblasti. Ma sice iba do 60m ale vzdy si tam rad vychutnam obluky v jeho najstrmsich pasazach. Tiez sa mi tam podarilo minuly rok padnut na tvrdom podklade, ked mi vypla lyza. Nastastie som sa zastavil.
Dnes to vsak nebude dobra lyzovacka, hovorim si a premyslam nad tym vyslapat na mackach a nasledne aj zliezt, koli ladovym podmienkam.
Natraverzujem do prava, kde je svah strmsi, aby som nakukol ci sa nieco nestalo v tejto najstrmsej casti. Vzapati pocujem ako na mna ktosi vola Tomasi, pod sem Tomasi. Zchadzam rychlo nadol do takeho minikuloaru, kde vidim Petra a druhu osobu prikrytu oblecenim. Z dialky sa pytam ci potrebuju pomoct. Vzapatim mi Petr oznamuje, ze uz je neskoro. Prebieha mi mraz po chrbte. Pytam sa komu to pomahal, ci ho stretol na svahu. On vravi ze nie, ze boli spolu. Ako sa vola? Tomas... Ktory Tomas? ...
Je mi do placu. Som nahnevany a smutny. Objimem Peta a vravim ze mi je to luto. Hovorim mu ze sa vratim naspat pre prvu pomoc. Zbieham dolu zliabkom a po chodniku utekam spat, kde som posledny raz stretol stretol Skipatrol. Oznamujem im smutnu spravu...
Zvysok uz je nepodstatny.
Odisiel clovek, ktory mal rad prirodu a ktoreho mala rada rodina a kamarati. Tomas opustil 2.5 rocneho syna a zenu.
Ja som utekal za tymi mojimi.
Pokoj v dusi.
ps: nestastie sa zrejme stalo pri vyslape asi 45 stupnovym svahom na lyziach, pasoch a pomocnych mackach uchytenych na viazani. Po zosuchnuti sa ladovym svahom asi 30m nasledoval naraz do stromu. Poranenie hlavy a hrudnika boli vazne. Niektore z tychto informacii su iba mojim odhadom z danej lokality.
Subscribe to:
Posts (Atom)